Je to drevnatý , pichľavý krík, z ktorého na liečenie využívame koreň, alebo aj vňať, čiže mäkké kvitnúce vrcholky. Rastie v celej strednej Európe, Ázii a Severnej Amerike , mimo vysokohorských oblastí takmer všade. Obľubuje suché , slnečné stráne, kde sa za priaznivých podmienok rozrastie husto ako burina. Vďaka dlhému obdobiu kvitnutia , od júna do septembra, je prínosom aj pre včelárov. Kvôli svojej močopudnosti ju v mnohých krajinách pestujú . Koreň vykopávaný v jeseni je po usušení veľmi náchylný na poškodenie vlhkom, kedy sa stáva bezcenným.
Ihlica je najčastejšie odporúčaná ako diuretikum, čiže na podporu tvorby a vylučovania moču. Naozaj pomáha pri zadržiavaní vody v tele, zápaloch močového mechúra ale aj pri močových kameňoch a hemoroidoch. Jeho pôsobenie je však oveľa širšie. Upravuje funkciu žliaz s vnútorným vylučovaním, podporuje funkciu ľadvín, prehlbuje činnosť srdca, mierne zvyšuje krvný tlak a pomáha pri poruchách látkovej výmeny. Má tiež protizápalové účinky na sliznicu tráviaceho traktu aj pri reumatických ochoreniach.
Ihlica nie vhodná na dlhodobé užívanie a odporúča sa tri dni užívať a tri si dať pauzu. Takto môžeme postupovať dva až tri týždne a potom si dať dva týždne prestávku .Ak nám čaj pomohol , môžeme postup zopakovať. Dlhodobé a trvalé užívanie by mohlo kvôli jej diuretickým účinkom spôsobiť poruchu rovnováhy minerálnych látok v organizme. Preto nie je vhodná pre deti a tehotné a dojčiace ženy. Inak toxická nie je a nemá ani nežiaduce vedľajšie účinky.
Zvonka môžeme koreň ihlice použiť na omývanie kožných vyrážok a pri zvýšenej činnosti mazových žliaz. Omývame ním aj hemoroidy. Nesmieme však zabúdať, že jeho zložky sa do organizmu dostanú aj cez pokožku, takže pacientom s vysokým tlakom , by som ho neradila. Vhodnejšia je zmes s obsahom ihlice, ako samostatné užívanie.