Iba dieťa - 2. časť

Autor: Vlasta Jakubecová | 7.3.2012 o 10:30 | (upravené 7.3.2012 o 10:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  57x

  To bolo pred dvomi mesiacmi. Teraz  je tu, a večer sa má stretnúť s prvým adeptom na otcovstvo. Včera sa jej skončili pracovné povinnosti a ona sedí pri zapnutom notebooku a čaká na správu od svojho partnera v tomto bizarnom obchode. Mal sa jej ohlásiť už včera, ale zatiaľ jej žiadna správa neprišla. Už začala uvažovať aj o náhodnej známosti na jednu noc, ale bála sa takého rizika. Rozhodla sa teda, že ešte počká a pôjde sa prejsť po meste, keď vtom počítač zapípal a ohlásil tak prichádzajúci mail. Prsty sa jej triasli, keď ho otvárala. - Nastali komplikácie, musíme sa stretnúť. Navrhujem Technické múzeum o jedenástej. Jakub. - Dočerta, na tých chlapov sa nedá v ničom spoľahnúť. Som zvedavá akú výhovorku si vymyslel ? Bola naštvaná a pevne rozhodnutá, že tento týždeň musí otehotnieť.  

 

Taxík ju priviezol k múzeu a hneď po vstupe ho zazrela pri akejsi parnej mašine. Bol zamračený a bolo vidno, že ju netrpezlivo vyčkáva. Pohybom hlavy jej naznačil, aby ho nasledovala a ona nemala inú možnosť, len ísť za ním, ak sa chcela dozvedieť v čom je ten problém . Nikdy by si nemyslela, že bude problém nájsť piatich nadŕžaných chlapov na jednu noc nechráneného sexu. Veď nič iné od nich nechce .

Pomaly, občas si obzrúc nejaký exponát, došli až do veľkej miestnosti plnej exponátov, v ktorej bolo iba zopár ľudí.

- Dobrý deň madam.

- Dobrý deň. Čo sa stalo?- spýtala sa netrpezlivo.

- Niečo, čo by ma ani vo sne nenapadlo. Oslovil som piatich adeptov, ktorí po ponuke ihneď skočili. Nemali námietky ani proti testu HIV,.... až do včera . Keď som zavolal prvému, aby mi dal svoju mailovu adresu, zrazu začal habkať. Nakoniec z neho vyliezlo, že zabudol na ktorý deň sme sa dohodli, a že je mimo Brno. Podobne som pochodil aj u ďalších troch, ibaže každý mal inú výhovorku.

-Vravíte, že štyria odskočili ?? - nemohla tomu uveriť- Páni tvorstva , pche, obyčajné padavky! A čo ten piaty ?

- Nuž tak ten je trochu iný prípad ako títo štyria.

- Ako iný ? - teraz už bola pripravená na všetko.

- S týmto som sa dohodol na piatu noc a mal byť pre Vás akási odmena . - tieto slova však povedal akosi okúňavo, akoby nemal čisté svedomie.

- Tomu nerozumiem, aká odmena. Veď ja som tá čo platí.

- Veď hej, ale on je iný ako tí štyria. Oni sú všetci takí ako  ste chceli, vyšší, tmavovlasí , ženatí s deťmi ale zbabelí . Tento má okolo tridsiatky, je od Vás asi o hlavu vyšší a keďže ste mi vraveli aj o možnom otcovi vášho muža, neváhal som z jeho výberom . Jeho otec bol totiž odniekiaľ z juhu . Ale nebol to černoch, iba Bulhar alebo Turek, neviem to presne. Až potiaľ to sedí s Vašimi požiadavkami . Rozdiel je v tom, že je slobodný a bezdetný a len málokedy navštívi môj podnik. A pokiaľ viem, tak nenavštevuje ani iné.

- Stále v tom nevidím spomínanú odmenu.

- Nuž tá odmena spočíva v tom, že dámy, ktoré si zaplatí, sú s ním veľmi spokojné. A ich spokojnosť nespočíva v jeho štedrosti, ale v jeho kvalitách.

- Mám tomu rozumieť tak, že on neodskočil, ale môže až o päť dní ?

- Nie jemu som ešte nevolal, najprv som sa chcel rozprávať s Vami. Pri našom rozhovore totiž naznačil, že ak by mal niekto z ostatných pánov problém prísť, že ho rád zastúpi. Mám mu teda zavolať ?

Po chvíľke váhania mu odpovedala- Áno, zavolajte mu a dajte mi vedieť. Vrátim sa do hotelu a počkám na jeho adresu, tak ako sme sa predtým dohodli.

 

 

 

Keď po návrate na izbu zapla počítač , čakal ju mail.

- Adresa je - permonik@posta.com.
Chvíľu rozmýšľala, čo má spraviť, ale potom napísala na udanú adresu a uviedla hotel a číslo izby.

Odpoveď prišla o pár minút. - Prídem o ôsmej. Peter.

Zrazu sa naľakala toho, čo sa chystala urobiť. Ešte nikdy nespala s nikým okrem svojho muža a bála sa, že bude rovnaký ako on.

Začala sa triasť od strachu z hlúposti ktorú vyviedla. Potom si však spomenula na mužove výčitky a túžba po dieťatku vystriedala strach .

Bolo ešte iba jedna po obede a do ôsmej fúra času, vypla teda počítač, vzala kabelku a vybrala sa do mesta. Rozhodla sa, že si urobí príjemné odpoludnie, niekam si zájde na obed a potom aj na večeru . Doobeda pri ceste do múzea videla neďaleko hotela pútače na výstavu obrazov, zájde si ju pozrieť. Po celý čas rozmýšľala ,ako ho privíta.

Odpoludnie ubehlo rýchlejšie, ako čakala a keď sa po večery v hotelovej reštaurácii pozrela na hodinky, zistila, že je už po siedmej. Rýchlo sa teda pobrala do izby, aby sa pripravila na návštevu . Cestou do kúpeľne sa pristihla, že ju už netrápi, čo mu povie, ale že rozmýšľa aký bude jej hosť. Práve sa začala vyzliekať keď niekto zaklopal na dvere .

- Kto je ?

- Váš hosť, madam.

- Počkajte chvíľu prosím. - narýchlo odpratala rozhádzané veci a upravila sa . Podišla k dverám a nesmelo ich otvorila -  Prepáčte, ale ešte je len pol ôsmej a ja nie som pripravená.

- Ak nemáte iný problém, nič sa nedeje, počkám. Ale ak chcete zídem do reštaurácie a vrátim sa o ôsmej.

- To nie, len som si myslela, či Vám nebude prekážať, že budete musieť čakať .

- Ani náhodou, ak budete mať málo času, aspoň sa veľmi nenamaľujete. - pobavene sa uškrnul -  Nemám rád ak sa žena príliš maľuje. Viac sa mi páčia ženy, ktoré sa neboja ukázať svoju pravú podobu . Pozvete má teda ďalej ?- pri týchto slovách sa jemne pousmial.

- Isteže, nech sa páči . - pomaly mu odstúpila z dverí a potom ich za ním zavrela.

Keď sa k nemu otočila, zistila, že pred ňou stojí s malou kytičkou margarétok. Bol od nej o pol hlavy vyšší, mal tmavé vlnité vlasy a hnedé oči.

- To je pre Vás. Dovoľte, aby som sa Vám predstavil, volám sa Peter a vy ?

- Betka . -vzala podávanú kytičku - Ďakujem za kvety, ale prosím sadnite a ponúknite sa kým ich dám do vody. - rukou ukázala na stolík s dvomi kreslami pri okne, kde prichystala malé občerstvenie

Keď si sadol, odišla do kúpeľne, aby tam pohľadala nejakú vázu. Je to slušný penzión, takže by tu niečo malo byť. Chvíľu sa obzerala po kúpeľni, potom pod umývadlom zbadala kompótovú fľašu. Nebolo to síce to, čo chcela, ale svojmu účelu poslúži. Chvíľu tam len tak stála a rozmýšľala čo ďalej, no napokon si len povzdychla a vrátila sa do izby k Petrovi.

Na stolíku už čakali dva poháre s bielym vínom.

Vstal a jeden jej ponúkol -  Myslel som si, že sa zíde.

- To viete od Jakuba ?

- Čo ?

- Že pijem biele víno. Musím sa Vám priznať, že síce pijem iba biele ale do roka vypijem asi tak liter.

-Ja trochu viac, ale iba občas. Nie som alkoholik, ak sa toho obávate.

Sadla si a Peter ju pri tom sledoval. Celkom sa mu páčila jej odvaha k takému činu aj keď mu bolo jasné, že má strach, ale aj to, že ak sa rozhodla, tak neujde. A dieťa je dosť vážny dôvod.

- Nuž.... , chvíľu nevedela ako pokračovať- S pánom Jakubom som dohodla obchod a musím sa na neho spoľahnúť . Mám na Vás jednu otázku, ak môžem.

-Isteže, pýtajte sa .- usmial sa aby ju povzbudil a znovu si sadol do kresla

- Štyria sa zľakli, prečo vy nie ?

Prekvapene sa na ňu pozrel a potom sa nahlas rozosmial .

-A čoho som sa mal zľaknúť ? Peknej ženy ? To hádam nie. Tí štyria sa asi zľakli, že by ste od nich mohli neskôr žiadať alimenty, ale ja som slobodný a nemám z toho strach . Ale keby som bol ženatý, asi by som sa o služby Jakubových dievčat nezaujímal a nebol by som tu. Teda, aspoň si to myslím.

Chvíľu bolo dosť trápne ticho, ktoré napokon prerušil Peter.- Boli ste už niekedy manželovi neverná ?

- Nie, nebola. Sme spolu päť rokov, ale nemala som záujem o iného. K tomuto kroku som sa odhodlala len kvôli dieťaťu . Podľa lekárov ja deti môžem mať, ale manžel mi to neverí a sám k lekárovi nechce ísť. - cítila sa veľmi trápne, že mu to vysvetľuje- Ale ak dovolíte nechcem o tom rozprávať.

- Pýtam sa len preto, aby som vedel aké máte skúsenosti. Jakub mi totiž naznačil, ......že Váš muž .... prepáčte, v posteli za veľa nestojí a ja by som Vám nerád ublížil.

- Nuž to sa mi dosť ťažko posudzuje . Nemala som žiadneho ani pred ním. Ja......neviem,  či to dokážem a nechcem byť nikomu na smiech .

- A čím by ste mi mali byť na smiech ? Že ste neskúsená? Priznám sa, že ma to teší, je to výzva. Ale ak chcete počkať, nenahnevám sa . Pokojne môžete Jakubovi napísať, že máte všetky noci obsadené.

- Ale tých bude päť ?

- Ja viem, a čo má byť ? Myslite si, že to nezvládnem?- zatváril sa urazene , ale vzápätí sa začal usmievať.

Na tieto slová sa konečne odvážila a pozrela mu očí. Stále sa usmieval sa a čakal na jej odpoveď.

- Nechcela som sa Vás dotknúť, len som si myslela, že dnes máte čas.

- Nuž, každý večer aj noc mám čas . Nemám manželku, ani milenku a v práci som iba cez deň. Spokojná ? - vyzývavo sa jej pri tých slovách pozrel do očí. Od hanby bola červená a nebola schopná mu odpovedať. - Mám ešte jednu otázku. Smiem ?

- Áno .-jej odpoveď bola taká ticha, že ju takmer nepočul.

- Ste si istá, že Vás nebude manžel podozrievať  ?

- To je jediné, čím som si istá, ale nechcem o tom hovoriť.

- Nuž , ak ste si istá, že ma nebude naháňať, tak je všetko v poriadku . Ešte raz zopakujem svoj návrh, dnes sa nemusí nič stať. Môžeme sa iba rozprávať a zajtra prídem znovu, .........ak neujdete.

Betka chvíľu rozmýšľala, potom vstala, položila pohár na stolík a rozhodne mu odpovedala .

- Nechcem to odkladať, vyhradila som si päť nocí a chcem si byť istá, že sa to podarí na prvýkrát. Nerada by som ešte niečo také plánovala druhý raz. Ospravedlňte ma prosím, idem sa osprchovať .

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?