Iba dieťa - 4 . časť

Autor: Vlasta Jakubecová | 9.3.2012 o 9:30 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  75x

  Z myšlienok o žene ležiacej v jeho náručí ho vyrušilo pokojne tiché odfukovanie. Uvedomil si, že zaspala a keďže má tvár pritlačenú k jeho hrudi, ťažko sa jej dýcha. Trochu sa od nej odtiahol a vybral si ruku spod hlavy , ktorá sa jej pomaly presunula na vankúš. Prikryl ju a uložil sa k nej tak, aby ju mohol pozorovať.  

 

Mala peknú opálenú tvár, plné zmyselné pery a trochu namyslene dvihnutý noštek dohora. Škoda, že sa jej nemohol pozrieť do očí, ale to by si ju takto pokojne nemohol prezerať. Mala hnedé, na krátko ostrihané vlasy a štíhly krk. Presunul sa pohľadom nižšie a ostal ohromený. Na pleci mala škaredú podliatinu, ktorá pravdepodobne pokračovala na chrbte. Taký tvar už niekde videl, ale kde? Vtedy si spomenul na priateľa z detstva, ktorý mal surového otca a niekedy mával takéto modriny po tele.

-Krucinál, - ticho zahrešil. Teraz mu už bolo jasné, prečo sa tak bojí muža. Takéto modriny zanechával remeň. Nechcel ani myslieť na to , čo všetko musela doteraz prežiť. Jemne sa dotkol jej úst, v spánku pootvorila pery a on pocítil na jazyku jej chuť, ktorá sa mu ako plameň rozlievala do celého tela, až do slabín. Každý sval v jeho tele sa bolestivo napol a mocne ju k sebe pritiahol. Ohromene si uvedomil, že Betka mu odpovedá. Jej jazyk sa pohráva s jeho a voľnou nohou ho objala okolo stehien a nevedomky sa tak pritlačila k jeho penisu, ktorý už teraz bol tvrdý a uväznený medzi ich telami.

- Ach, Bože - zastonal, prerušiac bozk - toto som ešte nezažil. Prepáč, ale teraz nie som schopný ohľadov. Musím ťa mať ihneď.

- Nechcem ohľady, chcem ho mať dnu, hneď teraz ! -vyznelo to ako rozkaz.

Po týchto slovách ju prudko prevrátil a jedným skúseným pohybom do nej vnikol. Už sa neobával, že je pre neho malá a aj keď ho pevne zvierala, bol v nej ponorený celý. Cítil ako sa ich tela dotýkajú, akoby sa spájali v jedno.

Chvíľku počkal, aby si jej telo mohlo na jeho penis privyknúť, pozrel sa jej do očí , ale tie malá zahmlené slasťou, ktorú prežívala . To ešte viac vyburcovalo jeho vášeň, ale nechal ju vychutnať si tú rozkoš. Keď sa jej pohľad začal vyjasnievať, začal sa pomaličky v jej vnútri pohybovať.

Neprestával ju však pozorovať a preto mu neuniklo, že pri každom vnorení sa do jej vnútra sa celá zachveje od rozkoše. Dívala sa na neho, ale Peter pochyboval o tom, že ho vidí. Výkrik, ktorý jej v tranze unikol, ho zbavil všetkej sebakontroly. Celou váhou ju vtlačil do matraca a ich telá sa roztancovali v divokom rytme vášne. Ešte dlho po vyvrcholení ostal vnorený do jej tela. Nadvihol sa až keď sa pod ním nespokojne pomrvila.

- Som ťažký ? - s úsmevom ju pobozkal.

- Priznám sa, že teraz už áno.- začervenala sa a chcela sa odvrátiť. Peter jej to však nedovolil, jemne, ale dôrazne jej otočil tvár proti svojej a na ústa jej vtisol dlhý, vrúcny bozk.

- Nemáš sa za čo hanbiť, si vášnivá a dlho si hladovala. - pri týchto slovách sa nadvihol a ľahol si vedľa nej. Rukou si podoprel aby sa mohol na ňu pozerať - Ale priznám sa, že som takú zmyselnosť u ženy ešte nezažil.

- Tomu neverím. Navštevuješ predsa, aj keď iba občas, Jakubov podnik.

- To áno, ale to sú profesionálky. Žijú z toho, že vedia dobre zahrať malé divadielko. Ty si nič nepredstierala, tvoje telo reagovalo aj na ten najslabší pohyb vo svojom vnútri. Každé moje pohladkanie nachádzalo u teba odozvu.

Aby jej ukázal, že má pravdu, sklonil sa nad jej prsia a začal jej jazykom dráždiť jednu bradavku, kým rukou sa pohrával s druhou. Jej telo takmer ihneď zareagovalo. Bradavky jej stvrdli a do lona sa z ich stvrdnutých hrotov preniesli šípy rozkoše. Zavrela oči a slastne si užívala horúčavu, ktorá sa jej rozlievala do celého tela. Bolo dobre, že v tej chvíli nevidela úsmev namaškrteného kocúra. Naposledy jej na obe prsníky vtisol bozk, prikryl ju a ľahol si späť vedľa nej. Prsty voľnej ruky si preplietol s jej a položil jej ich na brucho.

- Pochopila si ? Takto sa to nedá zahrať.

Mala zatvorené oči a Peter mal pocit, že o niečom rozmýšľa.

- Môžem ti položiť dosť osobnú otázku.?

- Isteže, pýtaj sa na čo chceš.

- Prečo muž ako ty, navštevuje bodrel.

- Čo tým myslíš, muž ako ja ?

- Si mladý, pekný a vieš ako uspokojiť ženu. Nemôžeš mať predsa problém nájsť si milenku.

- Nájsť nie, ale skôr si ju udržať.

- To si taký náročný, alebo si žiarlivý?

- Ani jedno, ani druhé. - odmlčal sa, akoby nevedel ako pokračovať , aby ju nevyplašil - Mám jeden problém , o akom snívajú mnohí muži, ale netušia ako ťažko sa stým žije.

- Ak nechceš, nemusíš mi nič hovoriť.

- Nie, chcem o tom hovoriť, len neviem ako, pretože si veľmi neskúsená. Si totiž prvá žena, ktorá môj penis prijala celý a ešte ti namiesto bolesti spôsobil rozkoš.

- Robíš si zo mňa žarty ?- neveriacky sa posadila a nahnevane si ho premerala.

Pokojne ju objal okolo pliec a stiahol do náručia.

- Nie, nerobím si z teba žarty, naozaj ho mám väčší ako je bežné. Vari si si nevšimla, že dávam pozor, aby si ho nevidela , ani sa ho nedotkla rukou ?

- Nie, nič také som si nevšimla. Vlastne ...odkedy si ma pobozkal pod sprchou, prestala som si všímať všetko ostatné. - priznala rozpačito.

- To ma teší madam.

- Ale ako je to možné ? Ako to, že s tým nemám problém , keď iné áno ?

- Myslím, že to viem. Nemal som veľa mileniek, ale každá sa obávala že jej ublížim. Žiadna sa nevedela na toľko uvoľniť, aby ho prijala bezbolestne celého. Preto som to vzdal a raz za čas som navštívil Jakubove slečny. Ty si iná, tvoje telo túžilo po rozkoši a keďže si o ničom nevedela, uvoľnila si sa tak , že si s tým proste problém nemala.

- Problém? Hm. Myslím, že problém ešte len nastane .- zachmúrene mu odpovedala Betka.

- Teraz keď to vieš, viac sa už nechceš so mnou milovať ? - neveriacky sa ňu pozrel.

- To nie, aj keď možno pri ďalšom milovaní budem mať trochu obavy.

- O tie sa postarám .

- To očakávam.  Problém bude, keď sa vrátim k predošlému životu. Neviem si predstaviť, že mi znovu bude musieť stačiť to čo doteraz.

- Tak to zmeň. Ako často chodíš do Brna ?

- Nie je to rovnako často, firma, v ktorej robím tu má obchodného partnera.

- Máš moju adresu, vždy keď sem prídeš, vopred sa mi ozvi.

- Porozmýšľam o tom, muž nesmie nič tušiť.

 

 

Dovolenka v Petrovom náručí ubehla veľmi rýchlo. Na druhý deň si vzal v práci voľno a zaviezol Betku na chatu .Mohli tak spolu tráviť nielen noci, ale aj dni. Nakoniec ich bolo viac ako päť. Betka si uvedomovala, že je to chyba, že sa tak k nemu ešte viac pripúta, ale nebola ochotná vzdať sa jeho prítomností. Neodvážila sa ani zrátať, koľkokrát sa milovali. Často k tomu nepotrebovali ani posteľ, stačila stolička alebo kožušina pred kozubom, keď sa ich nahé telá chveli v neutíchajúcej vášni. Prvýkrát po jeho priznaní sa, sa  naozaj ťažko uvoľňovala, ale keď ju namiesto prstami začal láskať jazykom, zabudla na všetky problémy a nadšene sa mu ponúkla. Jediné bolestivé stopy ich milovania ostávali na Petrovom chrbte, ale pre neho to bolo vyznamenanie.

Bola sobota a zajtra skoro ráno ju vlak odvezie k jej všednému životu. Sedela v tieni veľkej lipy a rozmýšľala nad všetkým čo sa za ten týždeň odohralo. Peter jej navrhol, aby porozmýšľala o rozvode, otvorene jej povedal, že taký prepych, aký mala s Rudom, jej poskytnúť nemôže, ale chcel by s ňou žiť. Nehovoril o láske, ale o tom, že je mu s ňou dobre a to nie len kvôli sexu. Aj keď sa nemilovali, mali sa o čom zhovárať. Na rozdiel od neho si Betka musela priznať, že sa do Petra zaľúbila a nevedela čo ďalej. S týchto úvah ju vyrušilo zvonenie mobilu, ktorý jej niesol Peter. Číslo, ktoré sa objavilo na displeji jej bolo neznáme.

- Prosím, Zavadská, kto volá ?

- Dobrý deň. Tu Slovenská polícia, pri telefóne kapitán Kováč. Hovorím s manželkou Rudoslava Zavadského ?

- Áno, to som ja. Stalo sa niečo ?

- Bohužiaľ stalo, mám pre Vás smutnú správu. Váš manžel mal v noci autonehodu. Od Vašich kolegov sme zistili, že ste na dovolenke...

Ruka s telefónom jej klesla na kolená, ďalej nemohla počúvať. Peter jej zobral telefón z ruky a priložil si ho k uchu.

- Haló pani Zavadská , ste tam ešte ?

- Sedí vedľa mňa, myslím, že nie je schopná ďalej počúvať. Som jej priateľ, čo sa vlastne stalo?

- Jej manžel mal autonehodu, riadil pod vplyvom alkoholu a narazil do stromu.

- Žije ?

- Nie. Bol na mieste mŕtvi. Kedy sa môže pani Zavadská vrátiť domov.

- Mala cestovať vlakom , zajtra skoro ráno.

- To by tu bola niekedy neskoro večer.

- Vravela, že okolo ôsmej, ale teraz to možno zmení.

- Dáte mi vedieť ako sa rozhodne?

- Pravdaže, zavolám. Mám volať na číslo, z ktorého voláte.

- Áno, je to môj súkromný mobil. Dopočutia.

- Dopočutia. - na druhej strane sa ozval pravidelne pí-pí-pí...

Prisadol si, objal okolo pása  a pritisol ku sebe . Bola ticho, iba  sa k nemu pritúlila. Nechal ju rozmýšľať, trpezlivo čakal kedy sa ozve prvá. V tom mu svitlo, že teraz je už voľná, už sa nemusí obávať následkov rozvodu. Bolo to síce od neho sebecké, ale plne si uvedomoval, že nešťastie jedného môže priniesť šťastie druhému. Nakoniec to ticho nevydržal a ozval sa prvý.

- Čo budeš teraz robiť ? Kapitán chcel vedieť kedy sa vrátiš, ak chceš, pôjdem s tebou.

- Nie, to by nebolo dobré, nechcem, aby ma ktokoľvek upodozrieval z nevery. Nikto nesmie spochybniť jeho prípadné otcovstvo a pripraviť  tak dieťa o dedičstvo.

- Budeš pokračovať v jeho podnikaní ?

- Nie , nevyznám sa v tom a nikdy sa mi jeho partneri nepáčili. Myslím, že budú chcieť jeho podiel odkúpiť, ak áno, predám ho a odsťahujem sa preč.

- Prídeš ku mne ? - opýtal sa jej s obavami. Pred Jakubom sa vyjadrila, že nechce ďalšieho chlapa na krk.

- Ak ma ešte budeš chcieť, tak áno, ale nechcem sa znovu vydať.

Vrúcny bozk jej bol dostatočnou odpoveďou, vedela však, že to o čo ho musí požiadať môže jeho rozhodnutie zmeniť.

- Musím ťa o niečo poprosiť, - začala nesmelo- obávam sa, že budem potrebovať tvoje alibi .

- Alibi ?

- Vieš, Rudovo podnikanie nebolo celkom legálne a nedávno som ho počula vyhrážať sa niekomu do telefónu. Rudo bol dobrý šofér a opitý za volant nesadal, na to mal poskoka. Myslím si, že to nebola nehoda.

- Povieš to polícii?

- Nie, nechcem sa s nimi zapliesť. Ak to urobili, zbavili svet jedného gaunera a mne pomohli. Budem sa aj naďalej tváriť, že o ničom neviem, podiel predám za sumu, akú ponúknu a odídem.

- Dedičské konanie zvykne trvať aj pol roka, ozveš sa mi ?

- Nie, neozvem sa ti, kým to nebude bezpečné, nesmú o tebe vedieť.

- A čo ak to alibi budeš naozaj potrebovať? Veľmi rád dosvedčím, že si tu bola celý týždeň so mnou.

- Iba v krajnom prípade, všetci vedia, že som sa do ničoho nemiešala. Hneď na začiatku som odmietla spoluprácu a nemám na svojom mene ani žiadnu z jeho firiem, ako je to bežné v iných manželstvách. Policajti to určite vedia a ak mám pravdu, do mesiaca bude všetko zariadené. O to sa postarajú.

 

Betka sa v ničom nemýlila, kapitán Kováč ju čakal na stanici a hneď jej oznámil , že to nebola nehoda , lebo na aute boli poškodené brzdy. Zaviezol ju domov a požiadal aby sa v pondelok ráno zastavila na polícii kvôli výpovedi. Povedala mu všetko čo vedela a čo nepovažovala za bezpečné zamlčala.

Rudovi kumpáni sa ohlásili hneď na druhý deň po pohrebe, ponúkli jej odkúpenie firiem a zariadenie všetkých formalít. Rýchlo sa s nimi dohodla a oznámila im, že sa chce odsťahovať z mesta, lebo tu jej všetko pripomína manžela. Trúchliacu vdovu hrala veľmi presvedčivo, takže sa o ňu viac nezaujímali a súhlasili aj s tým, že jej peniaze za Rudove firmy prevedú na účet ešte pred podpisom kúpnych zmlúv. Odtiaľ ich do hodiny previedla na ďalšie účty do rôznych bánk. Všetko prebehlo veľmi rýchlo, takže neprešli ani dva mesiace a znovu sedela vo vlaku. Všetkým povedala, že si chce oddýchnuť v kúpeľoch a iba kapitánovi dala adresu na ktorej ju môže zastihnúť.

Petrovi sa celý čas neozvala, bola rozhodnutá, že tak urobí až po príchode na miesto. Keď sa ubytovala otvorila notebook a napísala  mu. Odpoveď prišla do hodiny,- Čakaj ma štvrtok večer, môžem prísť na víkend. Ľúbim ťa. Peter.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?